Úprimnosť býva zaradená medzi ľudské cnosti hneď po boku vďačnosti, pokory, skromnosti, čestnosti..  Mnoho ľudí spomína úprimnosť ako svoju hlavnú charakteristiku.  “Som úprimná, mám rada pravdu a neznášam faloš.” Hádžeme týmto slovom ako šípkami do terča. Používame ho na ospravedlnenie svojich vyjadrení, ktoré môžu byť nepríjemné alebo urážlivé.

Čo to vlastne úprimnosť je?

Je to povahová vlastnosť, je to hodnota, je to schopnosť? Podľa mňa nie. Je to správanie, prípadne spôsob prezentácie svojich názorov.

Poďme k veci – ako ne-správne komunikovať svoje názory. Ako ne-byť úprimný, aby sme sa ne-zbavili všetkých priateľov a ne-ostali úplne sami.

 

    1. Prvá, veľmi dôležitá ingrediencia, súčasť akéhokoľvek “úprimného” vyjadrenia musí byť EMPATIA. Kým niečo tresneš, skús sa vcítiť do obete tvojej úprimnosti. Ako sa bude cítiť? Chcel/a by si, aby tebe niekto niečo takéto povedal?
    2. Ujasni si PREČO to ideš povedať. Je tvojim úmyslom pomôcť? Nezabúdaj – cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Je o tom článok v mojej knihe Buď sám sebou. Kúp si ju a prečítaj. Ak táto úprimnosť z teba vylezie bude druhej strane lepšie, pomôže jej to, ochráni ju to alebo len raní a ublíži?
    3. Nie je jedno aké slová použiješ, akým spôsobom, aký tón a emócia bude tvoje úprimné vyjadrenie sprevádzať. Aj mäso (prípadne brokolicu) si nepleskneš na tanier surové. Aby bolo stráviteľnejšie troška ho upravíš – na ohni, na pare.. Aj nepríjemné správy sa dajú povedať znesiteľne.
    4. Aký máš DÔVOD na tvoju úprimnosť? Si k iným úprimný kvôli sebe alebo kvôli tomu, že ich máš rád a záleží ti na nich? Chceš mať čisté svedomie a preto svoje pocity prenášaš na iných a zaťažuješ ich svojimi frustráciami? Voči sebe môžeš byť tvrdý, ak ti to pomáha zlepšovať sa, voči ostatným buď taký, aký chceš, aby boli oni ku tebe.
    5. Nezamieňaj si úprimnosť s nedostatkom taktu, ako sa kedysi hovorilo – s neokrôchanosťou. Ak hovorím to, čo mi slina na jazyk prinesie, neznamená, že som úprimný. Môžem byť len prostoreký, drzý, bezohľadný, povrchný – a to už do siene slávy pozitívnych vlastností nepatrí. To by si si do životopisu alebo do zoznamovacieho inzerátu nenapísal.
    6. Na ešte lepšie pochopenie toho, čo mám na mysli použijem Sokratove tri sitá, cez ktoré by malo prejsť to, čo chceš povedať: Prvým je pravda – si si istý, že to, čo ideš povedať je pravdivé? Alebo si to len počul, je to fáma, klebeta, hovorí sa to? Druhým je dobro.  To, čo ideš povedať, je dobré pre toho, komu to ideš povedať? Tretím je užitočnosť – je to užitočné, potrebné aby to vedel? Bude mu potom lepšie, pomôže mu to? Ak si neodpovieš kladne, venuj svoju pozornosť radšej niečomu inému.

Čo ma podnietilo k tejto úvahe.

Jedna, pre mňa neznáma pani si kupovala moju knihu – Buď sám sebou, ži svoj život. Poprosil som ju o spätnú väzbu, keď si ju prečíta. Nenapísal som knihu pre seba a svoje ego, ale aby bola ľuďom užitočná. Dostal som odpoveď – ale varujem vás, ja som veľmi kritická, tak sa dopredu ospravedlňujem za úprimnosť. Hmm..? Opísal som jej – za dobre mienenú a správne podanú úprimnosť sa netreba ospravedlňovať.

Sú rôzne vlastnosti, ktoré z nás robia dobrých ľudí a skvelých priateľov. Sú ľudia, ktorí radi svoju pravdu/názor ostatným rozprávajú, vnucujú, podsúvajú. Sú kritickí k nedostatkom, chybám a zlyhaniam tých druhých. Sú “úprimní”..čo sa hneváš, veď som len úprimný? Nik ma nemá rád, lebo ja som taká úprimná.. Poznáte to?

Aby som bol zrozumiteľný – nemám na mysli to, že nemáš hovoriť nepríjemné správy a ignorovať nedostatky. Ak chceš niekomu pomôcť svojim názorom, radou, tipom, urob to tak, aby výsledkom tvojej aktivity bola lepšia realita. Niekedy sme poslami zlých správ, aby sme našim blízkym sňali klapky z očí, alebo ukázali správny smer. Niekedy to zabolí, ako keď dieťaťu vytrhneš vypadávajúci mliečny zúbok. Vyženie mu to slzy do očí, ale objatie, pofúkanie boľavého miesta a uistenie o vašej láske odoženie chmáry z očí a duše. A tak to robme aj s našimi dospelými priateľmi.

 

Ľuďom okolo teba nechýba viac kritiky, nepotrebujú viac “úprimnosti”.

To, čo v súčasnosti každý z nás potrebuje je vzájomná tolerancia, nezištná pomoc a skutočný záujem o nás a naše radosti a starosti.

Buď otvorený,

buď nablízku,

ponúkni rameno na plač

alebo

daj palec hore na znak uznania.

ZDIEĽAŤ