CIRKUS? To snáď nie. Možno dráma, alebo komédia, či tragikomédia. Niekedy thriller, inokedy paródia alebo veselohra. Ako to myslíš s tým cirkusom, dávaš mi otázku.  Včera ráno, keď som naháňal endorfíny po prebúdzajúcom sa lese, mi napadlo toto prirovnanie.

Žijeme v cirkuse.

Poďme sa spoločne, ruka v ruke, tak ako sa chodí do cirkusu, na to pozrieť. Koho tu v cirkuse máme a čo sa tu deje. Pred vchodom nás víta pani uvádzačka. Videla už tisíce tvári, pozná množstvo príbehov. Pozná život, jeho tajomstvá, ale necháva si ich pre seba. Každý z nás si svoju cestu, prekážky, stúpania a pády na nej musí prejsť sám. Chceli by sme poznať odpovede, chceli by sme dopredu vidieť výsledky našich rozhodnutí, ale čriepky do výslednej mozaiky nášho života si ukladáme postupne deň za dňom.

Vchádzame do hľadiska plného ľudí – divákov sledujúcich, čo sa deje na javisku, čo sa deje v živote. Niektorí sú veselí, majú z predstavenia radosť, iní majú v očiach strach, či smútok. Ďalší sú apatickí, bez iskry a život beží vedľa nich bez povšimnutia. Mnohí držia v rukách mobily a namiesto reálneho života sa ponárajú do virtuálneho “života” a-sociálnych médií. Majú mŕtvolne bledé tváre osvietené displejmi a ich myseľ je kŕmená balastom miliónov terabajtov zbytočných informácií.

Diváci radi komentujú, posudzujú správanie iných. Sú dôslední v odhaľovaní chýb a nedostatkov vo výzore, či správaní sa ostatných cirkusantov. Očakávajú od života sladké sústa, ale sami sedia na zadku s natiahnutou rukou, obrnení svojimi obavami, lenivosťou, či neochotou niečo zmeniť. Kričia, smejú sa, nedýchajú od strachu, híkajú od údivu. Tlieskajú, pískajú, pokrikujú, hundrú, závidia.

Ale život, ten skutočný ŽIVOT, sa odohráva na javisku. Akrobati skáču saltá, robia premety a svoje vyšportované telá a úspechy vystavujú na obdiv. Žiadna prekážka nie je dosť vysoká, aby sa cez ňu nedokázali prešvihnúť. Neustále zlepšujú svoje schopnosti, aby sa dostali ďalej a vyššie. Každý pád, neúspech je pre nich zdrojom poučenia -aj keď ho sprevádza bolesť, či sklamanie. Krotitelia zvierat dokážu prinútiť aj divé šelmy, aby robili to, čo chcú oni. Preskakovať horiace obruče, alebo voziť sa jeden na druhom. Svojou silnou vôľou ovplyvňujú správanie iných a dosahujú želaný výsledok. Manipulujú s potrebami a túžbami iných, aby sami zožali potlesk.

Vysoko vo vzduchu povrazolezci na tenkom lane riskujú svoje životy, aby prešli z miesta, kde sa nachádzajú tam, kde by chceli byť. Radi sa pohybujú na hrane možného a adrenalín potrebujú na prežitie. Ten kto dokáže udržať vo vzduchu aj niekoľko letiacich predmetov je žonglér. Neustále si pridáva ďalšie a ďalšie taniere, loptičky, sny, výzvy a dúfa, že mu nič nespadne, že to zvládne. Čím si toho naložíš viac, tým istejšie je, že ti niečo zlyhá, že sa niečo rozbije. Kúzelník necháva zmiznúť predmety a starosti mávnutím čarovného prútika. Vyťahuje z klobúka zajace a riešenia a opäť ich necháva zmiznúť. Raz je tu raz tam. Vytvára ilúziu dokonalosti a stále si necháva nejaké eso v rukáve.

Klauni zabávajú publikum svojou hranou nešikovnosťou, či humorom. Úsmev majú namaľovaný na tvári, ale v očiach sa im často zrkadlí smútok poznania. Vo svetle reflektorov rozosmievajú deti aj dospelých, ale v šatni mávajú rozmazaný mejkap od sĺz a hlavu v dlaniach. Teraz zbystri pozornosť! Na javisko prichádza vrhač nožov. Postaví si svoju obeť pred seba a hádže tesne vedľa nej jeden nôž za druhým. Diváci ani nedýchajú a híkajú od údivu. Ostrie dýk, ostrie slov zraňuje a bolí. Slovo povedané v hneve, či prehnanej úprimnosti sa tak ako letiaca dýka nedá vziať späť.

Kto si ty, akú rolu v cirkuse zvanom život hráš?

Si divák, pozorujúci iných a život ti prekĺzava pomedzi prsty, či len komentuješ dianie na javisku? Si predavačka cukrovej vaty a zmrzliny, ktorá robí život iných krajším, sladším? Si ten, čo pod akrobatmi napína záchranné siete, alebo ten kto ošetruje zranených účinkujúcich, či trápiace sa zvieratá? Nájdi si svoje miesto, odhaľ svoj talent a urob z predstavenia, ktorého si súčasťou niečo nezabudnuteľné. Nemusí byť každý na pódiu, nemusíš za každú cenu zožať potlesk a byť hrdinom z plagátu. Je úžasné, ak si nájdeš to svoje miesto, svoju rolu v predstavení. Nenapodobňuj iných a neplň cudzie ambície. A keď sa ti niekedy tisnú slzy do očí, tak si poplač.

Niekedy musíme byť akrobatmi a balansujeme na tenkom lane. Žonglujeme, vytvárame ilúzie, dokážeme zabaviť aj rozplakať. Naše role v cirkuse zvanom život sa menia a napĺňajú naše dni. Užívaj si ich a teš sa z každého šťastného okamihu, príjemnej chvíle, usmiatej tváre.

Radšej buď iným na smiech, ako sebe na plač.

Ak si už dočítal tento článok, zodvihni sa choď na javisko. Predstavenie už začalo a diváci netrpezlivo čakajú na tvoje číslo..

NESKLAM SÁM SEBA.

 

ZDIEĽAŤ