Čo to je odvaha? Neexistencia strachu? Podľa mňa nie. Strach nám je prirodzený, sprevádza nás od počiatku vekov, teda našich, ľudských vekov. Keby sme nemali strach, už by sme ako živočíšny druh dávno vymreli. Zožrali by nás šablozubé tigre, s ktorými by sme sa chceli priateliť, namiesto aby sme ich lovili, či utekali pred nimi. Podľa vzorca útek-útok.

Nechcem ťa zaťažovať klišé typu “odvážnemu šťastie praje“. V tom by som nebol príliš originálny, to si už iste počul. Kde kto to o tom rozpráva, kde kto to má dokonca vytetované na tele – napríklad ja.

Pozrime sa na odvahu ako súčasť našej mentálnej výbavy.

Odvaha je sila, odhodlanie, impulz vzoprieť sa tomu, čo nás ťahá preč od našich snov a cieľov. Odvaha je energia, ktorá nás poháňa robiť to, čo sa iným nechce, čomu nik okrem nás neverí, pokračovať, keď to ostatní už vzdali. Odvaha je vstať na porade a povedať šéfovi svoj vlastný názor, odvaha je natiahnuť si tepláky a ísť sa prebehnúť, napriek 25 kg nadváhy a postave medveďa Yogiho.

Odvaha je dať výpoveď v práci, ktorá ťa nudí, ubíja, uráža alebo oberá o vzácny čas. Odvaha je povedať všetečnej, úprimnej, otravnej “priateľke”, aby ťa prestala zaťažovať svojimi problémami, starať sa ti do života a oberať ťa o energiu.

Tak, to by sme mali. Si ty odvážny? Robíš v živote to, čo si vždy chcel, to čo máš rád? Nie?? Ako je to možné? Vravíš, že ty by si aj chcel, ale musíš predsa platiť účty, hypotéku a máš zodpovednosť.. Vraj nie si v ničom taký dobrý, aby si mohol uspieť bez ochranných krídiel firmy, korporácie, systému práv a povinností a pracovnej zmluvy..

Máš plné gate, držíš sa pri zemi a krídla máš pekne úhľadne obstrihané? Gratulujem. Nič ti nehrozí. Skutočne nič. Okrem dennodenného chodenia do práce, dôchodku a konca tvojich dní. Ak ti to stačí, tak to je fajn, nemusíš ďalej čítať. Nechcem ťa raniť, zneistiť.

Aby si mi správne rozumel – neradím ti, že máš rozraziť dvere na šéfovej kancelárii, od pľúc mu povedať, čo si myslíš o jeho mentálnych a odborných kvalitách a odvážne vykročiť – nikam. Radím ti dať si dole klapky z očí, uvoľniť si šnurovačku na duši a vystrčiť hlavu z krabice. Pozrieť sa hore, dopredu do krajiny tvojich snov a urobiť prvý krok smerom k nej. Nemusí to byť riskantný megaskok. Veľké vzdialenosti, odvážne ciele sa prekonávajú, dosahujú malými krokmi správnym smerom.

Píšem v jednom článku, že život je pikantný guláš, v ktorom sa miešajú naše priania a túžby s odhodlaním a povinnosťami. Odvaha je korením. Už si jedol guláš, ktorý by nebol ochutený, okorenený? Chutil by ti?

Na odvahu netreba nič extra-  talent, peniaze, konexie, dobu, vzdelanie, šťastie, náhodu  – treba na ňu “len” ODVAHU.

Odvahu byť sám sebou a žiť svoj život. Naše povinnosti, pocit zodpovednosti, záväzky, či už finančné alebo ľudské okolo nás vytvárajú bariéry, stavajú múry a predurčujú našu cestu životom. Avšak živelne búrať múry a raziť si cestu ako rozvodnená rieka môže spôsobiť spúšť a zničiť aj to, čo máme radi, čo sa nám páči. To nie je prejavom odvahy, ale hazardu, či hrubosti. Buď vnímavý, maj pružnú myseľ a nenechaj sa odradiť ustráchaným hláskom v tebe, že aj tak na to nemáš – schopnosti, guráž, či dostatok energie.

Poďme od odvahy ku kreativite.

Buď iný, buš originálny, maj svoj vlastný názor, hľadaj a prinášaj vlastné nápady a riešenia. Dokáž sa pozrieť na problém, na projekt z iného prekvapivého uhla pohľadu. Nevrav mi, že tebe ešte nič kreatívne, originálne nenapadlo. Či už v práci, pri zariaďovaní domácnosti, pri plánovaní víkendu, či kupovaní darčeku.

Dokázal si to presadiť, zrealizovať? Alebo si si povedal, že to je asi hlúposť, že to nemá šancu na úspech, prípadne, že ťa ostatní vysmejú.. Čo stálo medzi tvojou vlastnou, originálnou a možno geniálnou myšlienkou a jej uvedením do života? Odvaha. Lepšie povedané jej nedostatok. Odvaha je matkou kreativity. Keby sme nemali mamy, neuzreli by sme svetlo sveta. Keď nemáš dostatok odvahy, skončíš ako zrnko v mori piesku, skončíš ako koliečko v korporátnom súkolí, ako kameň v čínskom múre a neostane po tebe ani brázda v šírom oceáne času.

Obávaš sa, že sa tvoj nápad ukáže ako nereálny, nerealizovateľný alebo ešte lepšie ako blbosť? No a čo?! Slovami hrdinu z knihy Prelet nad kukučím hniezdom – “..aspoň som sa pokúsil..”.

Jedna rada na záver. Netráp sa, čo na tvoju kreatívnu odvahu povedia ostatní. Susedia, známi, okoloidúci. Mám totiž pre teba smutnú správu. Nezaujímajú sa o teba. Zaujímajú sa o seba. Takže ty nezväzuj krídla svojej odvážnej kreativite kvôli iným ľuďom.

Daj jej slobodu, podpor ju, fúkni jej vietor do plachiet kvôli vnímaniu seba samého a tvojho nezameniteľného miesta v živote. 

 

Nepotrebuješ mať vždy plán, človeče. Občas stačí mať – ODVAHU.

ZDIEĽAŤ