Prečo, prečo.. slovíčko, ktoré za svoj život použijeme nespočetne krát. Či už mohutne zakričané v hneve a zlosti, detsky zašušlané pri objavovaní a spoznávaní sveta okolo nás, alebo len vnútorným hlasom zašepkané, keď máme pocit, že náš svet sa rúca.

Aké miesto toto tak často používané slovo v našom živote vlastne má..?

Podľa školení o komunikácii by sme slovko „prečo“ mali používať výnimočne, či ešte lepšie vôbec. Vhodnejšie je kvôli čomu, resp. z akého dôvodu, či v tvare pre čo.

solTak ako malé dieťa, keď sa pýta prečo je obloha modrá, prečo je voda mokrá, prečo nemôže skákať do kaluží.. nebude hľadať iné slovko, tak ani my dospelí, keď sa nám otázka začínajúca týmto slovkom tisne na jazyk, nezačneme špekulovať o jeho vhodnosti.

„Prečo“ hľadá zmysel, dôvod, príčinu toho, čo a ako sa deje, prípadne nedeje v našom živote. Pátra po koreňoch, snaží sa odkryť, čo je skryté, pomôcť nám pochopiť realitu.

Ako dieťa, zvedavé, učiace sa, spoznávajúce svet, svojím prečo terorizujeme všetkých okolo nás. Uspokojujeme tým hlad nášho zdokonaľujúceho sa mozgu po informáciách, pátrame po odpovediach a čakáme, že niekto iný, skúsenejší nám ich dá.

V dospelosti „prečo“ často zneužívame na zakrytie svojich činov, či ne-činov a zakrytie nespokojnosti so sebou, svetom, či situáciou, v ktorej sme sa ocitli. Mit-akarunk-mi-ferfiak-Tanacsok-noknek_c05f7508756b3e7486b74868b50adb64PREČO sa to stalo/stáva práve mne je častá otázka, keď máme pocit, že život je ku nám nespravodlivý. Keď máme pocit, že život ako neobjektívny učiteľ na základnej, strednej škole si „zasadol“ práve na nás. Keď máme pocit, že nám stavia do cesty extra výzvy a ponúka extra porcie nepríjemností, či hádže po nás polená prekážok.

Tu prichádza na scénu kauzalita alebo príčinnosť.

Čiže príčina a následky, alebo akcia a reakcia. Náš život, aký je, ako sa nám darí, či nedarí žiť ho podľa svojich predstáv je výsledkom celého radu udalostí. A našich reakcií, na to, čo sa nám deje. Niekedy píšeme scenár my, inokedy sme herci v scenároch iných ľudí. Život je pestrý a my sa ocitáme v rôznych rolách na rôznych scénach. Niekde sme hlavná postava, inokedy máme vedľajšiu úlohu a často sme len v roli diváka.

Či to, čo sa nám deje, čo sa nám stáva je výsledkom série náhod, ako si myslia niektorí z nás, alebo je všetko dopredu dané a my sa len posúvame ako figúrky na šachovnici našich osudov môže byť predmetom diskusie.

Videl som kedysi film, ktorý mal dve rozdielne dejové línie. V jednej hlavný hrdina stihol autobus a veci sa diali ďalej podľa jednej série udalostí a ich následkov a v druhej ho nestihol a príbeh bol úplne iný. Častokrát, keď nás pred cestou, alebo na ceste, či už skutočnej alebo pomyselnej ceste životom niečo, niekto zdrží, ovplyvní hromžíme, nadávame, sme nespokojní. Nemali by sme to robiť, pretože nevieme, ani netušíme, či to nie je práve prípad tých cestujúcich, ktorí nestihli nastúpiť na svoj let do lietadla, ktoré neskôr počas letu malo fatálnu nehodu..

Náhoda, či osud? Nechám na vás, ale to, čo máme jednoznačne pod kontrolou, to čo riadime my sami sú naše reakcie na vzniknuté situácie. Či upadneme do sebaľútosti a zlomeného prečo lamentovania, alebo vyskočíme ako boxerista po údere na nos a začneme bojovať o svoju pravdu, svoje miesto pod slnkom je naše rozhodnutie. happy-hd-wallpapers-9

Prečo je obloha modrá, alebo prečo je rozumnejšie neskákať do kaluží našim deťom dokážeme vysvetliť. Ale odpoveď na otázku, prečo sa práve nám stáva to, čo sa stáva, prečo ľudia nie sú ku nám lepší, milší, chápavejší, prečo cesta k cieľu našich snažení nie je ľahšia, si musíme každý nájsť sám.

Odporúčanie na záver:

Častokrát to nie je otázka na osud, či niekoho iného v našom živote, ale na nás samotných a prečo preformuluj na AKO. Ako vyriešiť vzniknutú situáciu, ako čeliť realite, ako pokračovať ďalej a žiť taký život, po akom túžiš, aký si predstavuješ.

A odpovede nehľadaj ako Aladin v diele P.Coelha ďaleko od seba. Odpovede sú blízko, sú v nás..

Súvisiace články: Buď sám sebouCesta do pekla je.., ČO alebo KTO nás ovplyvňuje, Pravda viťazí,

ZDIEĽAŤ