Čože? Čo to znamená? Dobrý úmysel je predsa dobrý..či nie..

Samozrejme, obyčajne konáme v dobrej viere, chceme pomôcť, poradiť, otvorene, úprimne druhej strane povedať svoj názor. Avšak niekedy je zdanlivo nepochopiteľne pocit z našej snahy opačný. Ten komu sme chceli pomôcť sa urazí, nahnevá, vyhodí nás z priateľov na fb alebo, čo je úplne najhoršie nelajkuje naše príspevky.. A pritom sme konali v dobrej viere s dobrým úmyslom!

Ako je to možné, pýtaš sa sám seba a škrabeš sa za uchom a nechápavo krútiš hlavou. Veď som ti chcel dobre a ty mne toto.. Nabudúce sa na teba vykašlem, nevďačník jeden..

Aj vám sa to už stalo..?

23asasssa_o2_origPodstata spočíva v tom, že naše videnie reality, naša “mapa” sveta, je len naša. Každý z nás má tu svoju, kreslíme si ju celý život podľa našich skúseností, našich sklamaní a omylov, radostí a túžob. Pri jej tvorbe striedame slepecké okuliare s tými ružovými a pohybujeme sa medzi eufóriou a beznádejou. Správne ju čítať vieme iba my a keď nám do nej niekto šliapne, môže to byť povestný “slon v porceláne”. Alebo vnuk v babičkinom záhone s ružami, čo ich chcel poliať, ale viac ich zašlapal.. Aj keď to myslel dobre, viac uškodil ako pomohol. Treba ho vyhrešiť, či pochváliť?

Ľuďom okolo nás z nášho vnútorného sveta ukazujeme len časť – väčšiu či menšiu, ale celkový, skutočný obraz ostáva očiam iných ukrytý. Sami sa v ňom nie vždy správne orientujeme, nie vždy si vyberáme správne cesty, či riešenia.

Ako sa cesty do pekla vyvarovať?

V prvom rade, si dobre premysli, keď chceš dávať niekomu rady, keď chceš niekomu “otvárať oči”, povedať niečo “úprimné”, keď zachraňuješ niekoho, kto o to nežiada, kto to snáď ani nepotrebuje. Robíš to kvôli nemu alebo kvôli sebe a svojmu “dobrému” pocitu? Vieš, čo naozaj potrebuje alebo si len domýšľaš, čo je preňho najlepšie..

Skôr ako niekomu vkročíme do jeho  “mapy” a budeme mu v nej ukazovať cestu, je dobre sa v nej trochu zorientovať. Je dobre si zistiť, ako danú vec, problém, záležitosť vníma ten, komu má náš dobrý úmysel priniesť úžitok. Rozhovor a naše pozorné počúvanie nám veľa napovie. Ak obeť nášho dobrého úmyslu má záujem o náš názor, našu radu, obyčajne sa spýta – čo si o tom myslíme, čo by sme robili na jeho mieste.. Vtedy je potrebné sa na danú vec pozrieť nie svojimi očami, ale očami toho, kto chce pomôcť – a to nebýva ľahké.

Niekedy jediné, čo sa od nás očakáva je vypočuť si priateľa, jeho príbeh, kývať hlavou hore-dole, prípadne doľava-doprava a občas zahmkať, piť svoju kávu, vínko a zúčastnene sa tváriť. Nie vždy je potrebné, múdre a pomáhajúce rozdávať rozumy. Každý z nás má svoje “mokasíny”, v ktorých chodí.1383565789_Happygirls

Moja skúsenosť vraví, že ľudia nie vždy potrebujú počuť, poznať pravdu. Teda našu verziu pravdy. Niekedy im dokonca môže uškodiť, ublížiť. Podstatný nakoniec totiž nie je náš úmysel, ale výsledok. Pomohlo to, čo si spravil, čo si povedal? Pomohlo, uľahčilo to život, posunulo k vyriešeniu problému toho, komu to bolo určené?

Niekedy však nepríjemnú skutočnosť my sami nechceme vidieť, počuť, ignorujeme to, čo je zjavné a vyhýbame sa stretu s nevyhnutným, zrážke s realitou. Chceme si zachovať svoje staré videnie reality, strkáme hlavu do piesku, hráme mŕtveho chrobáka.

Vtedy je pre nás dobré, aj keď to môže bolieť, keď s nami niekto zatrasie, keď nás priateľsky nakopne, keď prerazí škrupinu nášho strachu a obáv z nevyhnutnej zmeny. Tak ako naše problémy nevyrieši nik za nás, tak nemajme predstavu, že my vyriešime niekomu problémy. Buďme obozretní, aby sme mu – v dobrej viere – svojou dobre mienenou radou, svojím dobrým úmyslom ešte nepridali..

To však neznamená, že si nemáme pomáhať. Práve naopak.1-a

Podstata priateľstva spočíva vo vzájomnej pomoci. Na to máme priateľov, rodinu, ľudí nám blízkych. Aby sme si navzájom pomáhali, podporovali sa, radili si, povzbudzovali sa. Aby sme si boli nablízku. A keď ku nám niekto natiahne ruku s prosbou o pomoc, aby sa mal koho zachytiť.

Súvisiace články: 13  rád na ceste k pohode a šťastiu, Šťastie je krásna vec, FLOW

ZDIEĽAŤ