Som zo starej školy. Nemám na mysli staré, ošarpané školy, na ktoré v žiadnom rozpočte nie je dosť peňazí. Myslel som tým správanie, ktoré sa zvykne označovať “starou školou” a kedysi patrilo k elementárnej slušnosti a základom spolunažívania.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt výchovaPrečo to píšem. Nejde z mojej strany o vyplakávanie za starými dobrými časmi, pretože nič také neexistuje. Jediné, čo bolo na minulosti lepšie a nad čím si hodno povzdychnúť, môže byť náš vek – počet rokov – a aj to je relatívne. Ak totiž máš teraz 20 a na tom, keď si mal 12 či 14 rokov a každý ti mudroval do života, obmedzoval ťa, zakazoval, prikazoval a dával ti skutočne “skvelé rady”, nič dobré z tvojho pohľadu nebolo.

Keď som bol malý ja a išli sme s mamou, otcom – to bolo samé – dobrý deň, pozdrav tetu, ako sa povie, keď ti niekto niečo dá, čo mi máš povedať, keď si kýchnem alebo, aké slovíčko povieš, keď niečo chceš… Výchova, okrem stoviek zákazov bola dokola samé prosím, ďakujem, neprosím si, dobrý večer, dobrú noc, dobrú chuť, nie, naozaj si už neprosím.. Ako rástli moje deti, zvlášt ten mladší, už som občas dostal námietku – prečo mám toho uja pozdraviť, keď neviem kto to je? Nuž preto, lebo..lebo čo? Lebo ja ho poznám. Dosť slabý argument..

K “starej škole” patrí aj galantné správanie sa k ženám.

Už samotné slovo “galantné” mi znie ako anachronizmus a nie každý by mu dnes vedel priradiť správny význam. Podržanie dverí žene, podanie ruky, pustenie do dverí, odnesenie ťažšej tašky a pod. Samotné ženy, bojujúce za zrovnoprávnenie pohlaví odmietajú alebo aspoň neočakávajú niektoré z týchto “maličkostí”. V modernej dobe sa stierajú rozdiely medzi pohlaviami – vo výzore, v správaní, v ambíciách, v slovníku, v emocionalite..

acceptance-self-confidence-featuredŽeny už nechcú byť a nie sú “slabším pohlavím”. Práve naopak, mám pocit, že v mnohých situáciách a prípadoch je to presne naopak. Ale to podľa mňa ani tak nesúvisí s tým, či panáčik na WC kam chodíme má sukňu, či nohavice. Súvisí to s našou mentálnou a emocionálnou výbavou, s našou schopnosťou orientovať sa v dnešnej dobe a dokázať uspieť, presadiť sa. Je doba rovnakých šancí a nárokov. A tak je to správne.

Neviem predpovedať budúcnosť, netuším kam dynamicky, výbušne sa vyvíjajúce sa technológie ľudský rod zavedú. Avšak keď si idem ráno zabehať a stretnem v lese niekoho so psom, na bicykli, či na prechádzke a pozdravíme sa, hoci neviem kto to je, odkiaľ a kam ide, poteší ma to. Často ustarostenej pani predavačke poprajem pekný deň, zahreje ma keď mi niekto povie na zdravie, ak sa mi kýchne, či keď mi pekne s úsmevom dáma poďakuje za to, že jej otvorím dvere a pustím ju pred seba. Ľudskosť sa dá prejavovať aj inak ako len veľkými činmi a gestami.

Odporúčam používať čarovné slovíčka, pretože spôsobujú v našich životoch malé zázraky.

Každodenné, z moderného pohľadu “staroškolské” pozornosti, pridávajú dnešnej dobe plnej technológii, virtuálneho sveta, komunikácii cez správy na messengri, či whats upe príchuť niečoho milého, niečoho, čo príjemne poteší a skrášli aj náročný deň.

Nezbavujme sa slušnosti a vzájomnej úcty ako prebytočnej príťaže komplikujúcej rýchlu a priamočiaru výmenu informáciu ako toho, čo patrí do minulosti a je to prežitok zo starej školy.

.

Déjà vu:
2.október 2166, nedeľa
Je ráno a malý Ai – model 07.007 ide so svojou mamou, keď stretnú neznámu tetu, s ktorou sa mama dá do reči. Ai väčšine rozhovoru nerozumie – je mimo prednastavenej frekvencie jeho mikročipu. Keď skončia, mama sa otočí k malému Ai a vraví:look-how-cute-i-am

prečo si zase nepozdravil

nepoznám ju, znie vzdorovitá odpoveď

– videl si predsa, že s ňou sharujem dáta a informácie

– aj tak ju nepoznám

nabudúce, keď ja niekoho pozdravím, pozdravíš aj ty..

Malý Ai to upozornenie nezaznamená, už vypol obvody prijímajúce signály jeho mamy a potichu sa sunúc teší sa na návštevu ZOO, kam teraz idú. Pred mesiacom sa samičke vzácneho druhu HOMO SAPIENS narodilo mláďatko a dnes je možné ho prvý krát na vlastné čipy vidieť. Je to veľká udalosť, pretože tento druh primátov už takmer stratil rozmožovaciu schopnosť a žiadne mláďa sa im už dávno nenarodilo. Je neuveriteľné, že tak krehký živočíšny druh, teraz už takmer vyhynutý, kedysi ovládal planétu a vytvoril aj prvé verzie modelu, ktorého najvyšším štádiom je malý Ai 07.007 ..

 

Súvisiace články: Úsmev ako dar, Zákon sejby a žatvy,

ZDIEĽAŤ