Nechytaj ma za slovo“ koľko krát ste už počuli, prípadne sami povedali túto vetu.. čo obyčajne autor tohoto výroku má na mysli  Aby ste nebrali doslovne, alebo vážne, čo práve povedal. Ak nemáme brať to, čo iní hovoria doslovne, ako inak tomu máme rozumieť? Domýšľať si..?
Slovo, slová sú niečo, čoho máme zdanlivo dostatok a netreba sa nimi príliš zapodievať. Ale je to skutočne tak? Je jedno, čo povieme, komu to povieme a aj ako to povieme?
Slovo je mocná zbraň v našich rukách, pardon v ústach. Slovo vie zraniť, potešiť, zachrániť život, skrášliť deň, alebo obrať nás o nádej, silu. Slovom sa šíri viera, slová sú na začiatku priateľstva, lásky a spravidla chýbajú na jej konci.
Tak ako to funguje s tými slovami naozaj..?

Slová v našej mysli vytvárajú obrazy a vety film.

Rainbow-at-the-mountainKeď poviem povedzme „DÚHA“, čo sa vynorí v tvojej mysli ? Písmena d_ú_h_a, alebo krásny farebný oblúk, ktorý sa pravidla objavuje na oblohe, keď sa slnečné svetlo láme na dažďových kvapkách? A to nevravím o motivátormi často používanom modrom, alebo žltom slonovi, na ktorého nemáš myslieť. Vety a súvetia vytvárajú v našej mysli príbehy, ktorých sa stávame súčasťou. Keď nám niekto rozpráva zážitok, keď čítame knihu, stávame sa súčasťou deja. Podvedome sa stotožňujeme s niektorou postavou a preciťujeme jej radosti a starosti.                    

Príbehy sprevádzajú ľudský rod odpradávna a je na nich postavené každé náboženstvo.  Je dôležité veciam rozumieť, mať pevné postoje a správne nastavený hodnotový rebríček. Pretože ak sa o myšlienky nevieš podeliť, ak ich nevieš povedať rečou, ktorej ostatní rozumejú, zaradíš sa k nepochopeným géniom, ktorých sú plné prostriedky MHD, pohostinské zariadenia, mnohé obývačky a nakoniec plné cintoríny.

Slová nám na jazyk neprichádzajú náhodne.
Od čoho závisí to, čo, kedy a ako povieme ? Slová nám ponúka naše podvedomie.   zmena tvar Pretože  keby sme zvažovali na vedomej úrovni použitie každého slova, každú tóninu hlasu, to by naše rozhovory trvali veeľmi dlho. Naše podvedomie je zodpovedné za obsah a formu našich slovných prejavov. Ale kto je zodpovedný za naše podvedomie? No kto asi..my sami. Platí tu zákon sejby a žatvy. Čo do svojej mysle zasadíš, ako sa o to staráš, to ti tam rastie. Je na tebe aby tvoja slovná zásoba, schopnosť zrozumiteľne formulovať svoje názory a myšlienky boli také, aby ti tvoje okolie rozumelo, aby si bol správne pochopený, aby si nemusel hovoriť tú nezmyselnú vetu v úvode môjho príspevku -(pozri tému Public speaking).

Je potrebné si uvedomiť, že veľa hovoriť ešte neznamená veľa povedať.

Častokrát sa v omáčke prázdnych a zbytočných slov stráca podstata našej výpovede a ostáva utopená, nepochopená. V pavučine zbytočných slov sa myšlienka často zamotá. Niekedy/často je mlčanie výrečnejšie ako príval slov – (pozri tému Mlčať je zlato ? ).

Moje odporúčanie

Čítaj knihy, hodnotné knihy, aby si si doplnil a rozvinul slovnú zásobu (inšpiruj sa v Čase pre seba –  Terapia knihou).large

Nepodliehaj pri rozhovore návalom emócií (negatívnych), ak nechceš slovom ublížiť iným aj sebe.

Váž si slovo, slovami neplytvaj, ale používaj ich ako nástroj na dosahovanie svojich cieľov.

Nauč sa držať jazyk za zubami, keď iní hovoria a snaž sa pochopiť podstatu ich slov.

Navštevuj kurzy rétoriky a staň a dobrým rozprávačom (speakrom), pretože tí sú obľúbení, vyhľadavaní a úspešní -(ak potrebuješ poradiť, napíš nám do redakcie.).

 

Slová sú mocné, nauč ich pracovať pre Teba, sprav si z nich svojich pomocníkov.

..a môžete ma chytať za slovo..

ZDIEĽAŤ