BOL SOM DLHO PREČ – Prelet nad kukučím hniezdom (Ken Kesey)

 

„McMurphy zrejme vedel lepšie než my, že celé silácke vystupovanie je iba komédia, lebo ešte vždy sa mu nepodarilo nikoho skutočne rozosmiať. Možno nevedel pochopiť, prečo sa ešte nevieme smiať, no vedel, že človek nemôže byť naozaj silný, kým nie je schopný vidieť smiešnu stránku vecí. Vlastne tak úporne vyzdvihoval smiešnu stránku vecí, že som sa trochu čudoval, či azda nie je slepý k tej druhej stránke, či azda nevidí to, čo človeku zmrazí smiech priam v hlbinách žalúdka.“

Ken-Kesey-007Ken Kesey bol kultovou postavou, legendárnym spisovateľom, hrdinom americkej kontrakultúry šesťdesiatych rokov, akýmsi styčným dôstojníkom medzi generáciou beatnikov päťdesiatych rokov a hippies. Jeden z prvých hippies, ktorí na začiatku 60. rokov podnietili neobyčajný rozmach ekologického, feministického hnutia, aj hnutia za občianske práva. On a jeho generační druhovia chceli svojou tvorbou zmeniť ľudí. Cítili, že civilizácia uviazla v slepej uličke a snažili sa ju nasmerovať k niečomu čistejšiemu a úprimnejšiemu, alebo rovno nájsť čosi, čo tu ešte nebolo. Čitatelia si ho navždy zapamätajú ako “toho hipíka, ktorý napísal knižku Bol som dlho preč”, možno aj vďaka vynikajúcemu filmu Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom.

„Okej, ustúpte. Stáva sa, že pri väčšej námahe vydýcham koldokola všetok vzduch a dospelí muži pridusení odpadávajú. Ustúpte. Teraz bude pukať betón a lietať oceľ. Odveďte ženy a deti do bezpečia. Ustúpte…“

„Prisámvačku, možno to aj dokáže,“ zamumle Cheswick.

„Samozrejme, možno ho tak uhovorí, že sa sám zodvihne,“ odvrkne Frederickson.

„Ale pravdepodobnejšie je. Že si nadobudne utešenú prietrž,“ poznamená Harding. „Počujte, McMurphy, nebláznite, tú opachu nikto nezdvihne.“

„Ustúpte cintľavky, vydýchate mi všetok kyslík.“

McMurphy zopár raz prešliapne, aby si našiel správny postoj, znovu si utrie dlane o stehná, potom sa skloní a schmatne rukoväte na oboch stranách pultu. Keď sa napne, chlapci začnú húkať a uťahovať si z neho. Pustí rukoväte, vzpriami sa a zasa niekoľko ráz prešliapne.

„Vzdávaš sa?“ zacerí sa Frederickson.

„To bola iba rozvička. Teraz pôjde do tuhého,“ znova schmatne rukoväte.“

 

86048_obr1Kniha Bol som dlho preč resp. Prelet nad kukučím hniezdom vyšla v roku 1962 a okamžite zaznamenala veľký úspech. Príbeh, ktorý je vyrozprávaný očami vysokého indiána Bromdena – prezývaného Náčelník, je príbehom o úsilí človeka o uplatnenie svojej individuality v boji s neľútostnou mašinériou – spoločnosťou, ktorá sa snaží jednotlivca ovládnuť a potlačiť v ňom i ten najmenší pocit ľudskej dôstojnosti. Psychiatrická liečebňa je tu obrazom spoločnosti. Je miestom, kam unikajú alebo naopak sú deportovaní tí, ktorí sa nedokážu prispôsobiť spoločnosti. Je prototypom spoločnosti, v ktorej vládne na jednej strane autorita, ale musí vládnuť aj disciplína, je miestom, kde sa s ľuďmi manipuluje, kde sú ľudia kontrolovaní, kde má vládnuť uniformita, v ktorej ľudia – jedinečné bytosti – musia byť zmenení na ľudí – stroje.

„A zrazu naňho už nik nehúka. Plecia mu navierajú a žily sa tisnú na povrch. Tuho zatvorí oči a vycerí zuby. Zvráti hlavu nazad a od navretého hrdla cez obe plecia až po ruky mu vystúpia šľachy ako napnuté laná. Vypätie mu lomcuje celým telom, keď sa pokúša to zdvihnúť, hoci vie, že to nezdvihne, hoci všetci vedia, že to nedokáže. No keď začujeme, že nám pri nohách škrípe betón, blysne nám hlavou, že to, prisámvačku, azda predsa dokáže.

Potom z neho vybuchne dych a McMurphy ochabnutý odkväcne na stenu. Rukoväte, na ktorých si rozdriapal ruky, sú zakrvavené. Chvíľu sa opiera o stenu, dychčí, oči ma zavreté. Nič nepočuť, iba jeho chrčivý dych, nikto ani nepípne. Otvorí oči a pozrie na nás. Zaradom sa na každého zahľadí – dokonca aj na mňa – potom vyloví z vreciek všetky dlžné úpisy, ktoré vyhral v posledných dňoch v pokri. Nakloní sa nad stôl, pokúša sa ich roztriediť, ale ruky má zmrazené na červené pazúry, nevládze hýbať prstami. Napokon šmarí celú guču na zem – každý chlap tam má tak po štyridsiatich či päťdesiatich dolároch – zvrtne sa a odchádza z kúpeľne. Vo dverách zastane a znovu pozrie na všetkých, čo stoja dookola.

„Ale aspoň som to skúsil,“ pripomenie. „Nech to boh skára, naozaj som to aspoň skúsil, no nie?“

 

356452_scena-z-filmu_3_900xTéma slobody, hľadanie jej hraníc a prijímanie konformity života spoločenstva, v ktorom žijeme, či v ktorom sme NÚTENÍ žiť.  Slobodomyseľnosť, revolta, plynutie deja, ktorý sa neodvratne blíži ku katastrofe. Katastrofa, ktorá z povahy celej drámy vyplýva a ktorá tak veľmi pripomína život. To všetko na jednom mieste – v knihe, ktorú zhltnete na jeden nádych.

„A vtedy – práve pri týchto slovách – zadné svetlá akéhosi auta, čo prešlo popri nás, ožiarili McMurphymu tvár a na prednom skle sa odzrkadlil výraz, ktorý si dovolil iba preto, lebo si myslel, že ho v takej hustej tme nikto v aute neuvidí: vyzeral príšerne unavený, napnutý a zúrivý, akoby sa mu už krátil čas, aby vykonal čosi, čo musí vykonať… A zatiaľ nám nenútene a dobrácky rozdával svoj život, aby sme mali z čoho žiť, búrlivácku minulosť, plnú detských fígľov, pijanských kamarátov, zaľúbených žien a krčmových bitiek pre pochybný honor – aby sme sa všetci mohli vsnívať do života.”

A ešte malý dovetok na záver pred tým než sa sami začítate – jedna nenápadná detská ľudová riekanka hneď na prvých stránkach. A v nej odkaz – pre mňa jednoznačný, že tým cudzím vajíčkom vyliahnutým v kukučom hniezde, do ktorého nepatril bol práve McMurphy a celý jeho pobyt v liečebni. Čo vy na to priatelia?

Tri divé husi letia na skusy. Jedna šibne vpravo, druhá šibne vľavo a ty tretia rezko nad kukučie hniezdo.“

9739f2b798a34f47

Elektrizujúca adaptácia bestselleru Kena Keseyho, v réžii Miloša Formana a s Jackon Nicholsonom v hlavnej úlohe získala všetkých päť hlavných Oscarov za rok 1975: Najlepší film (produkcia Saul Zaentz a Michael Douglas), herec (Nicholson), herečka (Fletcher), režisér (Miloš Forman) a adaptovaný scenár (Lawrence Hauben a Bo Goldman).

 

  • NÁLEPKY
  • k
ZDIEĽAŤ