Keď akýsi kritik (myslím dosť drzo) povedal Hellerovi, že taký dobrý román, ako je Hlava XXII – jeho prvotina – už nikdy znovu nenapísal, Heller mu iba sucho odpovedal, že taký dobrý román už nenapísal nikto.

Hlava XXII sa nepodobá žiadnej knihe, ktorú som doteraz čítala. Má svoj štýl, svoju logiku, svoj výnimočný charakter a rukopis. Neustále balansuje medzi komikou a hororom. Je výstredne zábavná a pôsobivá. V knihe o osudoch Yossariana a jeho letky bombardérov útočiacich na Taliansko vychádza Heller z vlastných skúseností a svojou knihou predznamenal to, čo v americkej kultúre naplno otvorila vietnamská vojna. Kniha je jednoducho originálna.

Je to kniha, kde raz ju prečítať nestačí, nech ste akokoľvek vnímaví a chápaví.

Hlava XXII si pri čítaní vyžaduje hlbšie zamyslenie a nedá sa len tak “zhltnúť”. Heller sa v nej predviedol crop-81453-4dc95b1134deb-hlava-xxii-kulhanek-velkaako bezpodmienečný majster slova a pozorovania. Prežívate celú paletu pocitov, protichodných emócií, chvíľu ste vážni a hĺbaví a zrazu vybuchnete do hlasného smiechu. Áno môžete sa pri nej smiať nahlas,  a za chvíľu vám bude behať mráz po chrbte. Je to čítanie o nezmyselnosti vojny a rozkladu všetkého normálneho. O túžbe žiť a prežiť, o priateľstve, smrti i rôznych variantoch ľudských pováh. Práve absurdita a irónia je prítomná na každej jednej strane až sa niekedy chytáte za hlavu a naozaj sa považujete za blázna, no bláznom nie ste, lebo si to uvedomujete.

“Vari nemôžete preradiť blázna k pozemnej službe?”

“Ale áno. Práve, že musím. Existuje predpis, podľa ktorého musím preradiť každého, kto je blázon.”

„Tak prečo nepreradíte mňa? Ja som predsa blázon. Spýtajte sa Clevingera.”

“Clevingera? A kde je Clevinger? Nájdite mi ho a ja sa ho spýtam.”

“Tak sa spýtajte, koho chcete. Všetci vám povedia, aký som blázon.”

“Oni sú blázni.”

“Tak prečo ich nepreradíte?”

“A prečo ma o to nepožiadajú?”

“Pretože sú blázni, to je predsa jasné.”

“Pravdaže sú blázni,” zopakoval doktor Dneeka. “Veď vám to predsa hovorím, či nie? A predsa by ste nenechali bláznov rozhodovať o tom, či ste blázon, alebo nie, nemám pravdu?”

Yossarian sa naňho vážne pozrel a skúsil to z iného konca. “Je Orr blázon?”

“Pravdaže je, ” prisvedčil doktor Daneeka.

“Môžete ho preradiť?”

“Pravdaže môžem. Ale najprv ma musí o to požiadať. To je predpis.”

“Tak prečo vás o to nepožiada?”

“Pretože je blázon,” vysvetľoval doktor Daneeka. “Musí byť blázon, keď doteraz neprestal s bojovými letmi, hoci toľkokrát vyviazol len o vlások. Pravdaže, môžem Orra preradiť. Ale najprv musí o to požiadať.”

“To je všetko, čo musí urobiť, aby ho preradili?”

“Všetko. Stačí o to požiadať.”

“A potom ho už preradíte?” spýtal sa Yossarian.

“Nie. To nemôžem urobiť.”

“Chcete povedať, že je v tom nejaký háčik?”

“Pravdaže je v tom háčik,” prisvedčil doktor Daneeka. “Hlava XXII. Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.”

Author Joseph Heller in his publisher's office in New York City on October 9, 1974. (AP Photo/ Jerry Mosey)

Hlava XXII nie je klasickou knihou, ktorá musí osloviť každého. Sama o sebe je veľmi predikovateľná – veď absurdita ako taká nikdy nezmizne. Je jednou z tých kníh, ktoré treba čítať a čítať opakovane. Ja sama ju čítam teraz inak ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi, kedy som vnímala najmä tie vtipné, humorné miesta. Myslím, že k plnému oceneniu tohto literárneho skvostu musí človek jednoducho najskôr dozrieť.

„Odteraz,“ vyhlásil, „ma nikto nesmie vyrušovať, kým budem v kancelárii. Je to jasné?“

„Áno, pán major,“ povedal seržant Towser. „Týka sa to aj mňa?“

„Áno.“

„Rozumiem. To je všetko?“

„Áno.“

„Čo mám povedať ľuďom, ktorí prídu za vami, keď budete tu?“

„Povedzte im, že som tu a že majú čakať.“

„Áno, pán major. Dokedy majú čakať?“

„Kým neodídem.“

„A čo mám s nimi potom robiť?“

„To mi je fuk.“catch22

„Môžem ich pustiť do vašej kancelárie, keď odídete?“

„Áno.“

„Ale vy tam už nebudete, však?“

„Nie.“

„Rozkaz, pán major. To je všetko?“

„Áno.“

„Rozkaz, pán major.“

Hlava XXII je geniálne opísaný súbor Yossarianových príhod v americkej armáde, obsahujúci  vtipné situácie i vážne chvíle.

„O literatúre sa ťažko rozpráva. Literatúra je umenie, ktoré sa nedá naučiť, musíte mať na ňu talent, rovnako ako na hudbu, maľbu…“ A Heller týmto TALENTOM rozhodne obdarený bol. Dokázal sa pozerať na vážne situácie satirickým pohľadom a vytvoriť tak vojnového hrdinu, ktorý sa vôbec nepodobá postavám z rovnakého literárneho žánru. Yossarian nie je typ hrdinu, ktorý by chcel za záchranu ostatných položiť život – práve naopak, jeho vzdor proti autoritám a oprávnená obava zo smrti z neho robí jedného z najlepších literárnych hrdinov.

“Keď Yossarian zbadal kaplána, hneď sa doňho bláznivo zaľúbil.” Rovnako ako ja, keď sa mi HLAVA XXII dostala prvý krát do rúk. Ak zbierate citáty milí priatelia, či zaujímavé myšlienky, odporúčam čítať s ceruzkou v ruke, určite si prídete na svoje. Nie je to ľahké čítanie, ale rozhodne stojí za to. A nezabudnite,

“Hlave XXII nikto neprejde cez rozum.”9739f2b798a34f47

 

 

ZDIEĽAŤ